#hešteg

Už 9. rok sa v spolupráci s mestom Zvolen podieľame na maľovaní trojrozmerného nápisu #ZVOLEN, pričom tento rok sme po prvýkrát maľovali hešteg a po prvýkrát sme mali zadanú aj konkrétnu tému - zvolenské hradby ako symbol ochrany a spolupatričnosti pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči. 
Náročnosť témy, ako aj nepravidelný, špecifický tvar heštegu preskúšali limity štyroch našich členov, ktorí sa tejto úlohy zhostili v zložení Jozef Kajan, Ivan YWAN Gertli, Ľubica Časnochová a Martina Majcherová a vytvorili originálne dielo nesúce v sebe historické posolstvo súdržnosti a jednoty.

Ľavá strana heštegu je venovaná dobe minulej, keď naše územie čelilo nájazdom Turkov a keď sa odohrala jedna z najvýznamnejších bitiek v histórii strednej Európy - Bitka pri Moháči.  
Dňa 29. augusta 1526 došlo k stretnutiu vojsk uhorského kráľa Ľudovíta II. a osmanského sultána Süleymana. Výsledkom bola tragická porážka Uhorska, ktorá ovplyvnila celú strednú Európu na ďalších 150 rokov.
Toto búrlivé obdobie symbolizuje krvavá obloha nad baštou zvolenského zámku, pretože bašty, ako aj mestské hradby Zvolena chránili nielen mesto, ale aj celú oblasť pred turkami, ktorí si brúsili zuby najmä na bohaté banské mestá v tomto regióne.
Tečúca rieka v spodnej časti heštegu predstavuje neúprosný tok času a pominuteľnosť chvíle... mimochodom, pri ústupe uhorských vojsk sa práve v rozbahnenej rieke utopil samotný kráľ Ľudovít II.
Nad mostom spájajúcim pomyslenú minulosť a súčasnosť, levitujú osman a stredoveký rytier, obidvaja zahalení v jemnom opare ako prchajúca spomienka v kontraste s výraznými postavami bezstarostných detí, ktoré držiac sa za ruky stelesňujú vyššie spomínanú súdržnosť a jednotu. 

Ďalšími symbolmi na pravej strane heštegu, ktorá je zameraná na súčasnosť, sú: „láska“, v podobe zamilovaného páru a „slnko“, ako nový začiatok pre všetkých.

Namaľovaním heštegu sme zároveň obsiahli celý nápis a tak si na poslednej fotke môžete pozrieť, ako by vyzeral #ZVOLEN zostavený len z písmen maľovaných Zvolenskou sedmičkou.

Práce prebiehali u Joža Kajana v jeho povestnom Ateliéri na Pstruši, kde permanentne vládne neopísateľne tvorivá atmosféra, ktorá sa podpísala aj na samotnom výsledku, veď posúďte sami...